Jazvečík
Aj človek, ktorý toho vie o psoch pramálo, jazvečíka, dlhého, krátkonohého psíka s rôznymi typmi srsti a sfarbenia, obvykle pozná. Jazvečík stojí vo väčšine krajín vysoko na rebríčku popularity psích plemien a je osobnosťou medzi psami. Jazvečík je plemenom tak jedinečným, že len jemu patrí v rozdelení medzinárodnej kynologickej federácií (FCI) jedna z desiatich samostatných skupín, do ktorých sú rozdelené plemená. Všetci jazvečíci patria do skupiny IV. Sú v nej sami, zatiaľ čo napríklad skupina I. združuje ovčiarske, pastierske a honácke, skupina II. pinče, fúzače, molosoidy a švajčiarske pastierske psy, skupina III. všetky plemená teriérov, skupina V. špice a tzv. primitívne plemená (predovšetkým severské), skupina VI. honičov a farbiarov, skupina VII. všetkých oharov, skupina VIII. všetky plemená sliedičov, retrívrov a vodných psov, skupina IX. spoločenské psy a konečne skupina X. všetky plemená chrtov.Medzi loveckými plemenami patrí rozhodne k najvšestrannejším psom - je dobrým sliedičom, ktorý hlasito sleduje stopu a dobre vypichuje drobnú zver, rozvážne pracuje na stope postrelenej zvere, hlasito naháňa čiernu zver všade tam, kde mu to podmienky dovoľujú. V neposlednej rade je inteligentným norníkom. Pre svoju opatrnosť a rozvážnosť je v tejto práci obvykle úspešnejší než prehnane ostrí teriéry.AKÝ JE ? Jazvečík je predovšetkým svojrázny, sebavedomý, šikovný a vynaliezavý, zvlášť pokiaľ ide o jeho vlastné blaho. Je nenáročný pokiaľ ide o stravu, priestor k životu, ale vyžaduje porozumenie. Je prispôsobivý. Neznáša dril a tvrdý výcvik, ale jeho vlohy pre loveckú prácu sú tak výrazné, že im stačí iba dopriať rozvinutie. Miluje pohodlie, teplo a prítomnosť ľudí, a preto sa tak často uplatní aj ako výborný spoločník osamelého človeka, alebo člen rodiny.Často je prezentovaný ako filozof medzi psami. Je to predovšetkým preto, že sa u neho spája humor s duchom, je prefíkaný a pri všetkej láske k človeku si vedie svoj vlastný život. Keď má dojem, že je to treba, ak to musí byť, presadí svoju tvrdú hlavu.Hodí sa do každého bytu, vyžaduje malé množstvo potravy aj starostlivosť. Je ostražitý, ale nie je uštekaný ako špic, alebo malý fúzač. Je ostrý, ale nie bezhlavo agresívny ako teriér. Prispôsobí sa každému prostrediu : zasneženým horám aj trópom. Je doma na celom svete a všade má priatelov.Jazvečík ktorý má charakter, je zdravý a má určitú potrebnú mieru výchovy, môže byť svojou bezpodmienečnou oddanosťou, vernosťou, spoľahlivosťou a nezištným nasadením v boji nenahraditeľným priateľom.Môže svojou láskyplnou príchylnosťou a nežnosťou poskytovať človeku náhradu za ťažké sklamania v živote. Môže byť najlepším utešiteľom osamelých.Aj medzi jazvečíkmi sa prirodzene môže objaviť jedinec so špatnými vlastnosťami. Medzi psami, rovnako ako aj medzi ich ľudskými spoločníkmi sa najdú inteligenti a hlupáci, korektní chlapíci a zlodeji, statoční a zbabelí, ostrí a slabí, spoľahliví a neistí.Celková charakteristika : Pozerá sa na nás malý, energický, milý psík - ale často je to osobnosť, od ktorého sa dočkáme nejedného prekvapenia a nad ktorým budeme stále znova žasnúť. V malom tele sa skrýva veľké srdce ! Škriatok, ktorý nás dokáže rozosmiať. Jeho schopnosť prispôsobiť sa dnešnému životu na obmedzenom priestore je obdivuhodná.Vojde sa kamkoľvek. Stmeluje rodinu, stráži dom, hrá sa s deťmi vyráža s nami na lov, sprevádza nás na prechádzkach, poteší v osamelosti, vojde sa do každého auta a dokonca poslúchne aj keď niekedy až na druhýkrát ! Takýto všestranný pes si hľadá seberovných. Pokiaľ je dobre vychovaný, všade ho radi vidia. Príliš sa nehodí ako duševná opora, alebo ako prostriedok ako niekomu zaimponovať. Jeho veľkou prednosťou je zdržanlivosť !Naspäť PRE KOHO SA HODÍ, ČI NEHODÍ ? Rozhodne sa nehodí ako hračka pre deti, či k búde priviazaný strážnik ľudského obydlia. S deťmi vychádza výborne, pokiaľ ho netýrajú a berú ho ako rovnocenného partnera. Odkázaný na reťaz, či malé lehno, spôsobuje svojmu majiteľovi problémy vždy, keď sa mu podarí oslobodiť sa - uteká, túla sa, drhne iné zvieratá a nezriedka aj hryzie.Aj ten kto si zaopatrí jazvečíka ako kamaráta do mesta, musí počítať s jeho lovecnými vlohami, ktoré spôsobujú problémy vo vzťahu k mačkám a drobným domácím zvieratám. (Dandy má už za sebou kopu takýchto "trofejí". Bohužiaľ mu za obeť už padla nejedna mačka, škrečok, morské prasiatko, malý vtáčik či dokonca potkan. - pozn.autora) Prejavuje sa aj tým, že jazvečík pri každej príležitosti v lese prchá a vracia sa až potom, čo preženie zver v celom okolí. Málokedy sa ale stratí. Vždy si nájde cestu naspäť. (To som už raz zažil - pozn.autora)Naspäť Niečo z histórie Predkovia jazvečíka sa objavujú na obrazoch už v dávnej dobe. Ide o nízkonohých psov, používaných výhradne pre loveckú prácu, predovšetkým pod zemou. Niektorí odborníci však tvrdia, že krátkonohosť nebola v tej dobe znakom iba jazvečíkov a ich predkov, ale aj ďalších zvierat.Prvé zmienky o psoch loviacich pod zemou, pochádzajú z 5.-9. storočia n.l. Dôkazom o ňom sú okrem písomností (germánske ľudové právo) predovšetkým kostry, pochádzajúce zo studní rímskych sídlisk napr. v Nemecku (Cannstatt pri Stuttgarte, Mainz). Tieto kostry sú skoro identické s kostrami dnešných jazvečíkov, ale prirodzene nevypovedajú nič o farbe, osrstení, postavení uší a pod.Najstaršie vyobrazenie jazvečíka pochádza z druhej polovice 13. storočia a nájdeme ho v univerzitnej knižnici v Heidelbergu. Tu zobrazený norník má síce tmavú farbu a vzpriamené uši, ale pretiahnuté telo a dlhý chvost ukazujú už na predka jazvečíkov.V nemeckej literatúre sa prvýkrát objavuje "jazvečík" v roku 1582, ako sa dočítame v knižke dr. Friedricha Ludwiga Walthera vydanej v roku 1817 v Giessenu. Walther charakterizuje vlastnosti jazvečíka týmito slovami :" Jazvečík - nízky, pretiahnutý, krátkonohý, s dlhým a silným chvostom, zvislými ušami, žltý, čierny s hnedým pálením, alebo s bielimi znakmi na hrdle a prsiach. Ostré, prefíkané, ale udatné zvieratá, ktoré majú tvrdý život. Vyhľadávajú konflikty so všetkými psami, dokonca aj s výrazne väčšími. Používajú sa k lovu bobrov, jazvecov, vydier a králikov. Strednej veľkosti, nie príliš silní, dobre sa pohybujúci. Mladých psov je treba držať v dome, než ich vyvedieme, inak sa učia loviť na zemi a potom nechcú do nory. Loví sa s nimi dobre, pretože zver pred tak malým zvieraťom neuteká rýchlo a nechá sa ním zastaviť. Bývajú : a) hladkosrstí, b) drsnosrstí, c) s rovnými nohami, d) krivonohí."O viac než polstoročie neskôr, v roku 1880, Diezel vo svojom diele "Niederjagd" uvádza :" Jazvečíci bezpochyby patria k najmilejším reprezentantom psieho rodu. Sú úžasne verní, nežní a dôverčiví, pritom šikovní a učenliví. V miestnosti dobrí a úplne čistotní. Na dvore verní, ostrí a spoľahliví strážcovia. Pre poľovníkov je jazvečík nenahraditeľným sprievodcom, v istom slova zmyslu univerzálni pes."V roku 1885 vyšla prvá kniha o jazvečíkoch s názvom "Der Dachshund, seine Geschichte, Zucht, Abrichtung, Verwendung nebst Abhandlung über Kunstbau". Jej autor R. Corneli v nej zhromáždil všetky vedomosti o plemene a snahy o jeho regeneráciu v rokoch 1875-1885. Potvrdil tu, že po roku 1848 jazvečíci ako viacmenej všetky ostatné plemená v Nemecku upadli a nová éra nastala až po stanovení plemenných znakov delegovaných komisiou v Hannoveri v roku 1879. Svoju knihu ukončil Corneli slovami :" Každý poľovník, ktorý má revír, mal by mať párik jazvečíkov. Budú mu práve tak platnými pomocníkmi ako aj príjemnými sprievodcami. Mal by im dať nemecké poľovnícke jazvečíkovské mená, aby sme sa stále nestretávali s menami pre pinčov, ktoré nie sú hodné statočného psa."